Wimoleh Tukai

12. Návrat do Nemecka

            Po dvoch týždňoch usilovného tréningu, nastal deň keď Wiana mala cestovať do Nemecka. Wiana sa pomaly balila, letenku si kúpila cez internet. Na letisku ju iba zaplatila a nasadla na svoje lietadlo. Trochu mala strach ako sa to vôbec vyvinie. V lietadle prespala cestu a asi pol hodinu pred pristátím sa kochala prírodou, čo videla z ohromnej výšky.

            Lietadlo pristálo, vystúpila a šla si pre kufor. Vonku uvidela Alexa s autom. Kýval na ňu, aby si ho všimla. Hneď sa za ním rozbehla, usmiala sa a capila mu pusu na líce. Nasadli do auta a odviezli sa ku Alexovi domov. Po ceste sa rozprávali a atmosféra trochu zneistela.

            „Ako sa ti letelo?“ spýtal sa Alex, sediac za volantom.

            „Čo ti poviem. Užasne,“ z ničoho nič sčervenala.

            „Za hodinu budeme tam,“ rýchlo sa pozrel na Wianu.

            „Kam ideme?“ vyzvedala.

            „Ideme ku mne domov, pretože aj my máme voľno,“ otočil pomaly volant, pri prechode okolo múru.

            „Aha! Mohli by sme navštíviť chalanov?“ pomrvila sa na sedadle.

            „Hej! Zrovna som sa ťa to chcel spýtať,“ zahundral, lebo ho predbehla.

            „Sorry, ako som to mala vedieť,“ začala sa smiať.

            „Nesmej sa! Lebo sa začnem aj ja,“ snažil sa udržať.

            „Dobre, dobre. Prestanem,“ otočila sa k oknu a chichúňala sa.

            „Mei-Mei, ty si teda. Stále sa smeješ,“ zlostil sa.

            „Tokio, ja sa neviem prestať smiať, ty si to tak mileno povedal,“ držala svoj smiech na uzde.

            „Jaj, ja som ale...“ zasmial sa svojej hlúposti.

            „Kedy tam už budeme?“ pýtala sa nedočkavo.

            „Už iba pol hodiny,“ zatáčal doľava.

            „Tak ma potom zobuť, inak  asi umriem od smiechu,“ skrčila sa na sedadle.

            Pol hodina bola úplne tichá. Wiana počúvala pesničky a mala zatvorené oči. Alex sledoval cestu, aby sa nestratili. Nakoniec prišiel do mesta a zaparkoval. Wiana okamžite otvorila oči a povedala: „Už sme tu?“

            „Áno,“ odložil si slnečné okuliare.

            Vyliezli z auta a Wiana si vytiahla kufor. Spoločne vošli do domu. Obzerala okolo seba. Alex jej zobral kufor z ruky: „Poď ukážem ti tvoju izbu.“ Kráčal po schodoch.

            „Ako chceš, už idem,“ kráčala za ním.

            Otvoril dvere izby, vošiel dnu a ku skrini položil kufor. Wiana si sadla na posteľ a zamyslene sa pozrela na Alexa: „Čo budeme robiť?“

            „Neviem. Môžeme ísť za chalanmi?“

            „Poďme,“ rýchlo vstala z postele.

            Vyšli na balkón v Alexovom dome. Pozreli sa na seba a skočili na vedľajšiu strechu domu. Preskákali asi pol mesta a dostali sa k opustenému miestu. Alex hvizdol, zoskočil zo strechy a pozeral sa okolo seba. Obklopili ho kamaráti, tľapkali ho po pleciach a ani si nevšimli dievčaťa na streche. Wiane iba plápolali vlasy vo vetre a pozerala sa dole. Zoskočila dole a zostala zo sklonenou hlavou. Johan vytiahol na votrelca pištoľ a mieril na Wianu. Ona sa na neho iba pozrela a usmiala sa.

            „Neblázni, Bezzubý,“ narovnala sa.

            „Ako poznáš moju prezývku?“ zložil zbraň a zahučal na dievča.

            „Ja som... Mei-Mei,“ postúpila k Alexovi a ukázala svoj prívesok na náhrdelníku.

            „Mei-Mei? Ako som ťa dlho nevidel, až som ťa nespoznal.“

            „Čas plynie ako striga na metle,“ zasmiala sa.

            „Bez teba bola veľká nuda,“ pridal sa Ali baba.

            „Ali baba, ja som zabudla aké je tvoje meno. Úplne mi to vyfučalo z hlavy,“ premýšľala Wiana.

            „Všetci mi hovoria Ali baba, tak ani neviem. Vieš, že som aj ja zabudol.“

            „To sa stáva,“ upokojila ho.

            „Ako sa má tvoja sestra?“ spýtal sa Johan.

            „Johan, ona... ona... ona zomrela,“ nevedela sa vykoktať.

            „Ako?“ spýtal sa Shadow Miky.

            „Mám vám to povedať? Bude vám z toho zle,“ zvážnela a odporne povedala.

            „Povedz uľaví sa ti,“ povedal Johan.

            „Stalo sa to na misii, aby som ju zachránila. Všetko sa darilo podľa plánu. Nakázala som jej, aby našla Nanu. Než tam stihla prísť, niekto ju bodol do chrbta nožom. Viem kto to bol. Umrela mi v náručí a nič som nemohla urobiť,“ zovrela päsť, zahryzla si do pery a nemohla to dopovedať.

            Alex sa pozrel na Wiu a všimol si na jej tvári tajnostkársky výraz pomyslel si: „Wia, čo mi... nám nechceš povedať?"

            „Mrzí ma to! Nemal som sa na ňu pýtať,“ ospravedlňoval sa Johan.

            „Aj tak by som vám to povedala,“ prekonala svoju bolesť.

            „Inak, čo budeme robiť? Keď si tu,“ navrhol Ali baba.

            „Dáme si závody alebo si zahráme na naháňačku,“ zasmiala sa a rozbehla sa na strechu.

            „Závody,“ zhodli sa chalani.

            Wiana sa rozbehla a preskakovala zo strechy na strechu. Veľmi si to užívala. Cítila sa ako pred štyrmi rokmi. Závody sa skončili na druhej strane mesta. Než ho prešli tak im to trvalo asi necelú hodinu. Wiana sa skovala v meste a nepočítala, že za si toho niekto všimne. Išla sa pozrieť na starú školu, ktorú navštevovala ešte pred časom než išla na strednú školu.

            „Ako dlho som tu nebola. Nespoznala by som to tu. Všetko je zrekonštruované a dokonca tu majú interaktívne tabule. Úžasné,“ rozprávala sama sebe a prezerala si školu.

            Vyliezla naspäť na strechu a namierila si to za chalanmi. Pripadala si ako motýľ na oblohe. Pod ňom bola temná ulička, ktorú preskočila. Niekto tam bol. Ihneď nasadli na bicykle a vydali sa za ňou. Prenasledovali ju. Ona si to však nevšimla. Mala náskok takže tam bola aj tak prvá. Sadla si na kraj starého domu, ktorý nebol obývaný. Zo zatáčky prišlo niekoľko cudzích chalanov. Zastavili presne pod ňom a jeden z nich ju hnusne oslovil. „Kto si? Chováš sa ako keby si bola zo Strešného gangu.“ Začal ju spovedať Hugo Milan.

            „Ja sa ti spovedať nemusím a som zo Strešného gangu. Dosť dlho. Je to už štyri roky,“ sedela si na streche a pozerala na nich dole.

            „Štyri roky? Pamätám si na jedno dievča, čo sa k nim pridalo ale nie dve,“ prekvapene na ňu zízal.

            Wiana zoskočila zo strechy a povedala: „Tak ty si ten koho som zmlátila kvôli sestre. Som ohromená.“ Pristúpila bližšie.

            „Yndiwiana Maotar, dávno stratená rivalka. Myslel som, že si sa odsťahovala naspäť do Japonska?“ obchádzal okolo nej dookola.

            „Áno, žijem tam. Prišla som sa sem pozrieť ako sa to tu zmenilo,“ sadla si na malý múrik pri dome.

            „Veľa sa toho zmenilo,“ sadol si na bicykel.

            „Čo také?“ hrala mu na city.

            „Hlavne to, že Strešného gangu sa tu už nik nebojí. Najmä báb,“ začal ju jedovať.

            „Nemyslím si, za chvíľu je tu celý gang. A ja nie som ako ostatné baby, pokojne ťa tu teraz zmlátim,“ zoskočila z múrika a chytila ho za tričko.

            Okolo Wiany sa rozostúpil Futbalový gang. Ona iba sledovala chalanov ako sa pohybujú a čakala, ktorý zaútočí ako prvý. Hugo sa stal prvým adeptom na nakladačku. Rýchlo reagovala, vyhla sa ruke, ktorá ju chcela udrieť. Vykrútila mu ruku a len mu povedala: „Mňa by sa mal báť. Ja ti môžem zlomiť ruku alebo nohu. Nenúť ma, urobiť hlúposť.“ Pustila mu ruku, zhodila ho.

            „Mei-Mei, ešte tu ani nie si a už sa biješ,“ povedal Alex stojac na streche a zoskočil ku kamoške.

            „Konečne, že ste sa sem dotrepali,“ vyčítala mu to Wiana.

            „Nemohli sme ťa nájsť,“ povedal Ali baba.

            „Originálna odpoveď,“ narážal Hugo.

            Wiana sa otočila na Huga a hnusne sa na neho pozrela. Podišla k svojej parte a odišla s nimi. Huga strašne neznášala, on bol ako osa nazadku.

            „Sledujte ich, nesmú nám utiecť, ona musí dostať príučku za tu jej nebojácnosť,“ nevraživo a hnusne povedal jeho parte Hugo.

            Futbalový gang prenasledoval Strešný. Hugo sa jej chcel pomstiť za tú bitku pred štyrmi rokmi. Strešný gang sa im vyparil z dohľadu. Chodili sem a tam po meste. Nakoniec našli miesto, kde by sa mohli skrývať. Ba aj ich našli. Videli iba nejakú postavu, ktorá niečo cvičí, priblížili sa bližšie a zistili, že je to Wiana. Potichu sa prikrádali. Nečakali však, že Wiana odhalila ich plán.

            „Sledovať dievča je neslušné,“ obrátená chrbtom povedala Hugovi.

            Hugo nič nehovoril a išiel bližšie.

            Ona iba použila rýchlosť a rukou ho zastavila. Pred tvárou mal jej dlaň a musel odstúpiť. „Nepočul si, čo som povedala?“

            „Počul,“ otočil sa. „Zlepšila si sa. Nemohol by som sa ti rovnať.“

            „Nepredbiehaj situáciu. Nemysli si, že ti na to skočím,“ trénovala si sama pre seba taichi.

            „Nemôžem ťa pochváliť?“ náročky sa začudoval.

            „Moc si veríš... Ehm...“ odkašľala si a tušila, čo ju čaká.

            „Ty si zase moc trúfaš,“ zamrmlal si popod nos.

            „To ty si trúfaš. Si neznesiteľný ako vždy,“ urážala ho, pretože vedela, že to nemá rád.

            „Nechci, aby som sa naštval,“ zúrivosť mu pohltila pohľad.

            „Práveže to som chcela,“ šibalsky sa na neho pozrela.

            Otočila sa, bola na odchode. Mala vidinu, kde Hugo zbije Ali babu. Hugovi pozrela do očí, uvidela neprajnosť. Začala ho spovedať.

            „Prečo si tu? Vždy si ma neznášal, pretože som si zastávala slabších,“ podišla k nemu a zazerala na neho.

            „Chcem ti to vrátiť. Kde máš svoju sestru? Nehovor, že si tu sama,“ začal používať istú taktiku ako ona.

            „Aha. Moja sestra umrela. A nechci, aby som sa nahnevala, lebo som schopná zabiť,“ pohltila ju temná stránka, ktorá bola v jej srdci.

            „Už sa ťa bojím,“ smial sa.

            Wiana nebola ešte úplne zrovnaná so smrťou svojej sestry. Oči jej zožltli, narástli upírie zuby a začala celá horieť. Chalani sa zhrozili a utiekli. Wiana prestala zúriť a sadla si na zem. Pristúpil k nej Ali baba. Sadol si a potichu povedal: „Umrela, ale zostala tu s nami. V tvojom srdci.“ Pomohol jej vojsť do skrýše.

            „Wiana, zasa ťa to chytilo?“ spýtal sa milo Alex.

            „Presne! Keď niekto spomenie Feryl, neovládnem sa,“ chytila sa za hlavu a omdlela.

            Ako padala na zem, menila sa z netvora na krásku. Dopadla a nepohla sa. Alex k Wiane dobehol ako strela. Trochu ju potľapkal po lícach, aby sa prebrala. Alex ju zobral na ruky. Preniesol ju na hojdacie postele, čo si tam urobili. Sedel pri nej.

            O hodinu neskôr.

            Wiana sa pomrvila, pretrela si oči. Pozrela sa na neho, nestihla sa ani obzrieť okolo seba. Otvorila sotva oči a pobozkal ju.

            „Čo sa stalo? Bolí ma hlava,“ oprela sa o svoju tajnú lásku.

            „Odpadla si, Hugo ťa rozčúlil a neovládla si sa,“ menoval všetko, pritom počítal na prstoch.

            Wiana sa postavila a pomaly sa išla prejsť von, aby sa nadýchla čistého a sviežeho vzduchu.

            „Máš pravdu, strašne som sa neovládla. Ďakujem, že si zostal som mnou,“ vyhýbala sa jeho pohľadu.

            Točila sa, zhlboka sa nadýchla a usmiala sa na Alexa. Chalani z gangu ich špehovali.       Poschovávali sa v kríkoch, stromoch a streche. Wiana sa priblížila k Alexovi, odhodlala sa ho pobozkať, ale niekto si kýchol. Začala sa usmievať a v duchu si nadávala, že sa skoro prezradila. Ali baba a Johan sa rozprávali, nenápadne vyšli von a robili sa akoby nič. Chalani prišli k nim.

            „Čo tu tak stojíte ako stĺpy?“ zdvihol obočie Ali baba.

            „Rozprávali sme sa,“ hnusne sa na nich pozrel.

            „Ha ha,“ zasmiali sa Ali baba a Johan.

            „Tokio, prečo si to nepovedal. Chodíme spolu,“ vykúzlila grimasu, ktorá hovorila, či to pochopili.

            „Ale... Ja som si to myslel. To je super. Vy sa k sebe hodíte,“ zatrúbil Johan.

            Obaja z červenali, Wiana skoro sa schovala za prvú vec, ktorá jej prišla pod ruku. Ali baba zdrevenel a premeriaval si ich. Dvihol ruku a ukázal na nich, chcel niečo povedať, no nevedel to zo seba dostať. Táto správa ho úplne zaskočila, mal ten pocit, niečo mu však hovorilo, že to nie je pravda. Hrdličky sa k sebe pritúlili a bolo im jedno, či sa to chalanom bude páčiť alebo nie. Johan ich začal spovedať, pri každej odpovedi žiaril.

            „Mám na vás pár otázok. Koľko spolu chodíte?“

            „Asi skoro mesiac od toho turnaja. Posledný týždeň sa to nejako vyvinulo,“ preplietala všetko naraz.

            „Tak nejako,“ pridal sa Alex.

            „Prečo si to nepovedal?“ zazúril Johan.

            „Chcel to povedať, práve dnes,“ usmial sa na kamaráta.

            „Aha! Konečne,“ zahlásil Ali baba.

            „Alex, som unavená. Poďme!“

            Wiana s Alexom išli domov. Stále jej nebolo dobre. Nohy mala ako z kameňa. Horko ťažko išla, veľmi ju boleli nohy. K tomu sa jej motala hlava. Alex si to všimol a pridržal ju.     Vytiahol ich na strechy, tak sa skôr dostali domov. Rovno zaparkoval v izbe kde mala Wiana stráviť celý dlhý týždeň.

            „Ďakujem, úžasne si pristál,“ zasmiala sa.

            On sa iba usmial, odišiel a zohrial im večeru. Skúsenosti zo školy sa mu zišli. Wiana si sadla na posteľ, rozmýšľala, zatvorila oči a zaspala. Alex otvoril dvere, chcel ju zavolať na večeru. Uvidel, že spí, tak ju nechal. Po večery si sadol k televízoru. Prešlo asi pätnásť minút, čo sa pozeral. Vypol sa prúd, prišla búrka. Hromy a blesky sa striedali, každý hrom sa zdal silnejší. Wiana nemala rada búrky, vyletela ako splašený kôň. Zaklopala Alexovi na dvere izby, nik neotvoril. Niečo ju chytilo za plece. Zakričala od strachu.

            „Nekrič! To som ja,“ potichu povedal.

            „Prepáč, bojím sa búrok,“ skovala sa za neho pri zahrmený.

            „Ty? Keď chceš môžeš spať u mňa v izbe,“ usmial sa a otvoril dvere.

            „Sama určite nebudem,“ rýchlo vliezla pod paplón.

            Trčali jej iba oči, Alex na nej musel zasmiať. Keď sa blýskalo, ona sa strašne mykala od strachu. Alex si sadol na posteľ, chytil ju za ruku a povedal: „Neboj sa! Búrka ti neublíži.“ Usmial sa.

            „Nemyslím si,“ ešte viac sa skovala pod paplón.

            ,,Myslíš?“ šibalsky sa spýtal.

            „Neľahneš si ku mne? Nech sa toľko nebojím,“ zaškerila sa.

            „Jasné,“ ľahol si k nej.

            „Nevadí ti, že ťa otravujem?“ zasmiala sa.

            Alex nestihol nič povedať, pretože zahrmelo. Wiana sa na neho nalepila a triasla sa ako osika.

            „Nevadí. Inak bolí ma ruka, nemusela by ma zabiť,“ zahľadene povedal.

            „Tak niečo urob, aby som sa nebála,“ zazerala na neho.

            Vstal zastrel okno, sadol si k nej. Nezdala sa, že sa ešte bojí. Nahol sa k nej a pobozkal ju. Zrovna zahrmelo, mykla sa a hrýzla ho do pery.

            „Au! A to je začo?“ zamračil sa.

            „Prepáč, to som nemala v úmysle. Ako zahrmelo, zľakla som sa, a preto som ťa hryzla,“ ľutovala Wiana. „Na oplátku.“ Pritisla svoje pery k jeho.

            Wiana prestala myslieť na búrku. Bozkávali sa. Wiana sa zasekla, začal jej vrndžať mobil. Pozrela sa, prišla jej správa od Nany. Prečítala ju a odpísala jej na ňu. Chvíľu sa na seba pozerali, Wiana vstala a namierila si to ku dverám. „Idem do svojej izby. Búrka sa už skončila."

            „Ja som sa chcel ešte rozprávať,“ nahodil psie očká.

            „O čom?“ vrátila sa a sadla si k jemu.

            Znova sa začali bozkávať. Položil ju na posteľ a bozkávali sa ďalej. Wiana sa hrala s Alexovými vlasmi a stále sa od seba neodlepili. Zapojili k tomu aj jazyk, aby to bolo rýchlejšie a vášnivejšie. To oboch začalo vzrušovať. Wiana mu dala dole tričko, ani si neuvedomovala, že niečo také robí. Navzájom sa začali vyzliekať. Ani si to neuvedomovali, ty bozky boli sladšie, ktoré ich oboch vzrušovali. Alex bol neskúsený ako Wiana, ale obaja to vyžadovali a chceli od toho druhého viacej.

            ,,Môžem pokračovať ďalej," zašepkal jej do ucha a jemne ho zovrel v perách.

            ,,No ako chceš, mne to nevadí, ale varuj ťa. Som trochu nesmelá a s nikým som nič nemala," dosť sa zakoktala a hovorila dosť potichu.

            ,,Neboj sa, ani ja nie som nijaký znalec, toto je moje prvé," letmo sa dotkol jej pier.

            Ona si ho pritiahla, ich telá sa navzájom dotýkali a bozkávali sa. On jej prešiel rukou po tele, čo sa nevedel kontrolovať. Obaja nahý, oboch to začalo viacej vzrušovať. Ona sa iba zachvela a pokračovali v bozkávaní. Dala si svoje ruky okolo jeho ramien, on ju bozkával a prešiel jej rukou cez hrudník, až k rozkroku. Hladil ju v rozkroku, potom ju pri tom bozkával na krku. Zastonala od toho ako sa jej to páčilo, to stonanie ho vzrušilo. Pokračoval, že ju bozkával po hrudníku dolu, obaja si to užívali. Vnikol do nej dvomi prstami a ona zaskučala, trochu ju to bolelo. Nebolo pochýb, keď bola panna. Bozkával ju na perách a opatrne jej to takto robil. Chcel aby si zvykla. Občas si zastonala od slasti, čo sa jej to páčilo. Hlavne u bozkávania, čo sa obom páčilo. Potom na chvíľku prestal a venoval sa len bozkávaniu. Trochu jej roztiahol nohy, ona iba očervenela. Nahol sa k jej uchu.

            ,,Môžem ísť úž na ostro?" povedal potichu.

            ,,Áno, aj keď sa trochu bojím," povedala a sklopila zrak.

            ,,Keď ťa to bude moc bolieť, tak mi povedz, nechám ťa neboj," povedal a zase ju jemne pohrýzol do ucha.

            Zahryzla si do pery a čakala. Trochu sa chvela od strachu, ale on jej nohy ešte trochu roztiahol a pomaly do nej vnikol. Toto bolo už na ostro. Schúlila sa trochu, čo ju to zabolelo, ale keď sa trochu v nej pohýbal, už sa jej to viacej páčilo. Zvykla si hneď a už to bol ostrý sex. Milovali sa až, keď sa objala neurobili. Ležali potom na posteli a zaspali si v náručí.

            Wiana sa prebrala pred obedom, hanbila sa sama za seba. Vytratila sa s domu. Išla na tajné miesto gangu. Sadla si do trávy, chytila sa za hlavu. Hugo sa objavil pred ňou. Ona iba zahliadla tvár, schytala kopanec do tváre. Kopol ju dvakrát do brucha. Krvácala, ležala ako mŕtvola. Hugo spokojne odišiel s úsmevom na tvári. Wiane sa rany v okamžiku zahojili. Zem prepožičala svoju silu, tomu kto ju potreboval. Prebrala sa, vyškriabala sa na nohy a vrátila sa domov.

            Vliezla k sebe do izby a Alex zrovna vyšiel zo svojej. Zaklopal na dvere Wianinej izby. Ona sa vykrúcala, aby mu nemusela otvoriť. „Sprchujem sa. Prišlo mi zle, nie je mi dobre.“ Kričala z izby a pustila sprchu.

            Vtrhol jej do izby, ona sa rozhodla naozaj osprchovať. Uvidel ju iba v nohavičkách a podprsenke. Ona zdesene vykríkla, lebo si ho nevšimla a hanbila sa. Osmelil sa, podišiel k nej. Wiana mala zdesený výraz tvári ale Alexa to neodradilo a pobozkal ju. Po chvíľke Wianu prešla hanblivosť a vášnivo sa bozkávali. Alex položil Wianu na posteľ a snažil sa o včerajšiu noc, ktorá skončila romanticky. Ale Wianu po včerajšku bolelo brucho a tak ho odstrčila.

            „Bolí ma brucho. Necítim sa dobre.“ Zakryla sa tričkom.

            „Aha! Mohla si to hneď povedať,“ pobozkal ju na líce.

            „Si super,“ išla do sprchy.

            „Môžem sa pridať?“

            „Dobre, poď,“ otvorila dvere sprchy.

            „Super,“ vliezol si k nej do sprchy.

            Spoločne sa sprchovali, pozerali si stále do očí. Pri tejto intenzívnej situáciu sa bozkávali v sprche a nežne sa dotýkali.

            „Au! Tokio, bolí ma zase brucho,“ chytila sa za brucho.

            „Kvôli čomu?“ strachoval sa.

            „Ja neviem, idem si dať nejaký liek proti bolesti,“ vyliezla zo sprchy a rýchlo si vliezla do županu.

            V lekárničke našla liek. Do pohára si naliala vodu a zapila ňou liek. Na chvíľu si sadla a čakala než jej liek zaberie. Alex sa obliekol a zašiel dole schodmi. Alexova mama nebola doma, takže obaja mali šťastie. Ako prišiel dole, jej sa uľavilo. Usmievali sa na seba.

            „Oblečiem sa a pôjdeme von. Čo ty na to?“ vyšla do polovice schodiska.

            „Dobre,“ zašiel do kuchyne.

            Po piatich minútach sa dotrepala dole. Zoskočila z piateho schodíka a iba letela na nos. Ale dopadla presne na nohy. Alex vykukol a nechápavo na ňu pozrel. Mala na sebe sukňu a tričko. Sukňa kedysi patrila Feryl, preto si ju dala. Pripomínala jej ju. Rozhodla sa na sebe zapracovať a vyzerať ženskejšie. Alex sa na ňu nemohol vynadívať. Nevedel, čo má povedať. Iba si ju prehliadal.

            „Čo na to hovoríš? Keď sa tak pozeráš,“ bola úplne v rozpakoch.

            „Super! Ešte som na tebe nevidel sukňu,“ zízal na ňu, až mu padol pohár z ruky.

            „Nešikovnosť?“ podpichla ho.

            „Poďme! Kam vlastne pôjdeme?“ nedočkavo sa spýtal.

            „Prejdeme sa,“ vymýšľala.

            „Tak teda poďme,“ chytili sa za ruky a išli sa prejsť.

            Prechádzali sa sem a tam. Prezerali si okolie. Držali sa za ruky, smiali sa. Stretli Ali babu ako nakupuje s mamou a jeho sestrou. Chudák stál tam a iba prikyvoval. Strašne sa nudil, bolo to na ňom vidno. Wiana vbehla do obchodu a vytiahla ho pred vchod. On ju ani nepoznal, iba keď uvidel, Alex si uvedomil, že je to Wiana.

            „Kde sa tu berieš?“ smiala sa Wiana.

            „Musel som ísť nakupovať s mamou. Ide ma poraziť,“ gúľal očami.

            „Nezávidím,“ priznal sa Alex.

            „Hej, nebuď protivný,“ ohradil sa Ali baba. „Musím ísť, čaká ma peklo.“ Celý nešťastný išiel naspäť.

            Wiane nebolo jedno, že je tam proti svojej vôli. Alex zasa mal iný názor na situáciu, ktorá sa odohrala. Išli ďalej, Wiana bola mysľou trochu inde. Alex jej niečo hovoril a ona iba prikyvovala. Kúpili si zákusky, sadli si pred cukráreň a začali jesť. Wiana sa pozrela za Alexa a vietor jej s hlavou urobil slamu.

            „Prepánajána, zase tie vlasy,“ vytiahla hrebeň z kabelky.

            Prečesala si vlasy, uložila si hrebeň. Alex na ňu pozeral, akoby sa mu chcelo smiať. Oči sa mu ligotali ako čistá voda. Wiana ho na okamžik išla zavraždiť pohľadom. Potom ju to omrzelo a začali sa naraz rehotať. Alexovi skoro zabehlo.

            „Mei-Mei, ako nám je veselo, čo?“ rehúňal sa Alex.

            „Svätá pravda. A kam ešte zájdeme?“ šibalskými očami sa na neho pozrela.

            „Neviem. Kam by si chcela ísť?“

            „Čo tak kino? Hm?“

            „Kino zbúrali a postavili namiesto neho parkovisko,“ zosmutnel.

            „Čože? A to prečo?“

            „Vraj sa to už nedalo sponzorovať,“ mykol plecami.

            „Aha! Nič ma nenapadá, čo by sme mohli robiť. Nejdeme za Ali babom? Aby sa nenudil.“

            Wiana mala chalanov z gangu veľmi rada. Boli pre ňu veľmi dôležitý.

            „Súhlasím,“ naširoko sa usmial.

            Išli naspäť k obchodu, kde stretli Ali babu s rodinou. Vošli dnu ale už tam neboli. Wiana zašla za predavačkou, spýtala sa jej kedy odišli. Predavačka sa pozrela na poslednú platbu a vyštekla na ňu, že sa minuli. Obaja odišli von. Namierili si to naspäť do Alexovho domu. Cesta sa im zdala veľmi dlhá. Prišli dnu a Alexova mama bola už doma. Alexova mama sa volala Andie Yung. Ona si s Wianou veľmi dobre rozumela.

            „Andie, už si doma?“ spýtala sa Wiana keď si dala dolu topánky.

            „Mei-Mei, si hladná?“ kričala Andie s kuchyne.

            ,,Nie som, ďakujem,“ vybehla hore schodmi.

            „Mei-Mei, poď sem na chvíľu,“ požiadala ju Andie.