Wimoleh Tukai

11. Smútok

            Po návrate do školy sa Wiana trochu zmenila. Chodila, akoby bola bez duše. Všetko jej pripomínalo Feryl. Po prvom mesiaci sa snažila dať do hromady. Oči mala ako, keby nespala polovicu času. Nayara to nezniesla a stala sa Wianinou psychickou oporou. Wiana sa trochu psychicky zosypala, stále chodila a hovorila: „Mala som ísť s ňou.“ Stále to opakovala, nevedela si to prestať vyčítať a nemyslieť na to. Umrela jej doslova pred očami a v náručí. Bol to pre ňu ťažký moment, ktorý by nikomu nepriala alebo nechcela znova zažiť.

            „Wiana, to nie je tvoja vina. Pánbožko, si ju zobral k sebe. Tam jej bude lepšie,“ súcitne sa prihovárala Nayara.

            „Nayara, má pravdu,“ pridala sa Qia. „My budeme vždy s tebou.“

            „Ďakujem,“ povedala zo slzami v očiach.

            „Mei-Mei, usmej sa na mňa,“ podporila ju Nana.

            „To nejde! Nenaliehaj na mňa!“ vzpierala sa Wia.

            „Prosím, veď toto nie si vôbec ty. Feryl, by určite nechcela, aby si sa utrápila,“ objala ju Cuthey.

            „To máš pravdu,“ utrela si slzy z očí a snažila sa usmiať. „Silu, ktorú mám využijem na dobrú vec.“

            „To je naša Wiana, ktorú poznáme,“ zaradovala sa Qia.

            „Dievčatá, moc vám ďakujem. Idem sa prejsť, pozrieť sa na svet inými očami. Keby niečo zavolajte mi,“ išla na svoje obľúbené miesto.

            „Vedel som, že ťa tu nájdem,“ pousmial sa opretý Fottis.

            „Fottis? Čo tu...“ šmykla sa a padla do jazierka.

            Začala sa topiť. Neverila, že sa dostane nad hladinu. Plávala, mávala rukami ale už jej dochádzali sily. On skočil za ňou a pomohol jej von. Keď ju vytiahol na breh, strašne sa dusila a skrúcala na zemi. Po chvíli prestala, vstala a išla preč.

            „Ani sa nepoďakuješ?“ drzo odvrkol Fottis.

            „Prepáč, zabudla som. Ďakujem, ale otcovi odkáž, že ho zabijem,“ zakašľala a zmizla v tme.

            „Ako si praješ,“ zmizol ako víchor.

            Wiana celá mokra prišla do izby. Pohrabe sa v skrini a vytiahne si niečo na seba. Vlezie do sprchy a začne premýšľať nad tým, čo sa jej stalo u jazera. Vyšla a osušila sa, vošla do izby a práve prišli kamarátky z večere. Naširoko sa na ňu usmiali, ona im úsmev veľmi rada opätovala. Cuthey zapla rádio a začala si podľa hudby hmkať. Nayara sa pridala tancom, Nana a Qia začali lúskať prstami a Wiana začala potichu spievať s Cuthey. Znelo to veľmi dobre, nebolo to ako kapela s hudobnými nástrojmi ale bolo to super. Človek sa musel rozhýbať. Všetkým to bodlo. Chichúňali sa na speve Wiany. Najviac sa smiala Wiana a popritom myslela na sestru. Od ich izby bol počuť iba smiech, nik sa nemohol mračiť.

            „Baby, strašne spievam, čo?“ nevedela sa prestať smiať.

            „Nebolo to zlé. Ale chcelo by to tréning,“ rýchlo vyliezlo z Cuthey.

            „Súhlasím,“ Nayara ju potľapkala po pleci, ale v očiach sa ešte stále smiala.

            „Wiana, vieš, čo? Speváčka s teba nebude,“ vybuchla od smiechu Nana.

            „Ja nepotrebujem byť speváčka, keď som dancer,“ usmievala sa ako slniečko.

            „To je pravda. Ale ladilo nám to,“ dodala Qia.

            „Založme si kapelu?“ navrhla zjašená Cuthey.

            „Viete hrať na hudobných nástrojoch?“ vzdychla Wiana.

            „Yori, predsa hrá na bicí,“ navrhla Nana.

            „Chcelo by to gitaru alebo klavír...“ Obzrela sa za seba.

            „Ja viem hrať na klavír,“ povedala Cuthey. „Ale ja chcem spievať.“

            „Dobre,“ usmiala sa Wiana. „Ja sa naučím hrať na gitare. Nayara, nepridáš sa ku mne?“

            „Jasne,“ ihneď súhlasila.

            „Moment! Čo budeme hrať?“ pýtala sa Nana.

            „To sa ešte dohodneme, aby sa to hodilo k hlasu Cuthey,“ povedala Wiana a usmiala sa na Cuthey.

            „Aha!“ zamrmlala Qia.

            „Mám na vás malú otázku,“ zmenila tému Wiana.

            „Akú?           “ vyzvedali kamarátky.

            „Nie som divná?

            „Nie, prečo?“

            „Len tak. A Nana, nie si ty len tak náhodou princeznou rovnováhy?“

            „Čože? Ja som princezná rovnováhy?“ vypúlila na kamarátku oči.

            „Keď ma môj otec väznil povedal, že som princezná draka a myslím si, že ty si rovnováhy,“ vysvetľovala Nane.

            „Aha!“ dopovedala a uvidela, čo povedal Wianin otec.

            „Wiana, pre mňa si kamarátka, ktorá sa aj obetuje. Tak ťa vidím ja,“ povedala Qia.

            „Bojuješ do samého konca,“ povedala Nayara.

            „Chrániš každú z nás,“ pridala sa Cuthey.

            „Baby, čo si myslíte o Nane?“ vyletelo uštipačne z Wiany.

            „Super kamarátka. Rada si robí žartíky a vždy ti pomôže,“ povedala Cuthey.

            „No ďakujem,“ zamračila sa Nana.

            Niečo ich prerušilo v rozhovore, pretože začuli zaklopanie. Qia zabehla k dverám, otvorila a uvidela Alexa.

            „Ahoj Qia, je tu Mei-Mei?“ spýtal sa.

            „Zavolám ti ju,“ privrela dvere. „Wia, hľadá ťa Alex.“

            „Dobre, idem,“ zamávala kamarátkam. Vyšla na chodbu a opýtala sa: „Čo potrebuješ?“

            „Chcel som sa ťa niečo opýtať. Nešla by si so mnou do Nemecka?“ triasol sa mu hlas.

            „Ja neviem... Približne na koľko?“

            „Ja som chcel... Na týždeň,“ vzdychol si.

            „Vieš nie som vo svojej koži. Budeme mať o dva týždne voľno,“ usmiala sa.

            „Dobre. Zajtra cestujem naspäť,“ podal jej papierik s číslom.

            „Prečo ideš už preč? Nebolo ti tu dobre?“ chytila ho za ruku, keď bol už na odchode.

            „To je na dlhé rozprávanie. Nechcem ťa tím zaťažovať. Mohla by si sa ísť prejsť k jazierku?“ neotočil sa na kamarátku.

            „Jasne,“ chmatla ho za ruku a ťahala ho von.

            „Hej, ja nestíham,“ skoro sa potkol.

            Wiana spomalila, pustila ho a bežala k jazierku. Alex zadychčaný dobehol k nej a podoprel sa o strom, ktorý bol pri ňom. Ona však pozerala na svit mesiaca a bola ním ohromená. Po chvíli sa otočila na kamaráta a uprene sa na neho pozrela. Iba sa usmiala. Podišla k nemu a položila mu ruku na plece.

            „Bude mi smutno. Ako sme si kedysi povedali, brat a sestra navždy,“ objala ho a stisla mu tričko

            „Neboj! Veď sa uvidíme, skôr ako sa nazdáš.“

            „Dobre. Neviem ako ti to povedať... Ja... Ja ťa... Ja ťa milujem,“ znova ho objala a nechcela ho za každú cenu pustiť.

            Alex iba zmeravel ani sa nepohol. Chodili mu hlavou, jej slová. Wiana ho pustila a obrátila sa mu chrbtom, aby si nevšimol, že sa jej chce plakať.

            „Sú tvoje slová pravdivé? Raz si mi to už naznačila,“ úprimne sa spýtal.

            „Áno,“ sklonila hlavu, pretože potichu plakala. „Láska sa ozvala, až keď som si myslela, že je len klam. Spôsob príčiny si neviem vysvetliť.“

            Podišla k jazierku a kľakla si.

            „Odpoveď nežiadam,“ prišiel k nej a pomohol jej vstať.

            So slzami v očiach sa mu pozrela do očí. Alex jej utrel slzy a pobozkal ju. Po tomto bozku nasledovalo ešte päť bozkov, ktoré spečatili nežný cit. Celú noc sa rozprávali a držali sa za ruky. Nastalo kruté a smutné ráno. Alex sa objatím rozlúčil s Wianou, ktorá si mohla oči vyplakať. Spoločne išli do izieb a Alex hneď aj odišiel.

            V tej dobe všetci sedeli na hodinách. Wiana, Nayara a Cuthey mali hodinu strieľania. Nayara a Cuthey sa nevedeli trafiť do terča, čo sa im zdala pištoľ ťažká.

         Wiana zasa od zlosti trafila všetky terče. Po hodine si sadla na balkón a začali si písať do denníka. Nikdy v živote si nepísala vlastný denník. Vietor jej vial vo vlasoch. Zhlboka sa nadýchla a pomaly písala, čo si myslí. Započula zazvonenie na hodinu a hneď sa rozbehla von. Pošmykla sa medzi dverami a taška jej odletela až ku schodisku. Schmatla batoh a bežala dolu schodmi. Len tak-tak prišla na zemepis včas. Sadla si na svoje miesto a hneď za ňou vošiel učiteľ. Všetci žiaci vstali, učiteľ kývol, aby si sadli. Trieda sa usadila a ukázal na Wianu. Ona vstala a prišla k nemu.

            „Slečna Maotar, zo zemepisu ste sa veľmi zhoršila. Ako je to možné?“

            „Mrzí ma to! Mám to veľmi ťažké, sľubujem, že sa to doučím. Na druhej hodine ma môžete vyskúšať,“ celú dobu sa na učiteľa ani nepozrela.

            „Dobre, sadni si! Ach! Aby som nezabudol presadím vás!“

            Wiana sa posadila a ľahla si na lavicu, vôbec nepočúvala učiteľa. Jediných, ktorých učiteľ nechal sedieť spolu bol Yori a Nana, Cuthey a Atrey. Nayaru posadil ku Qii, Tomasa zasa k Wiane. Všetci v triede boli spokojní, lebo sedeli s kamarátmi.       Učiteľ vysvetľoval nové učivo a pritom sa pozeral na Wianu, či počúva. Wiana počúvala ale myšlienkami bola úplne niekde inde.

            Na obed sa skupina kamarátov stretla v jedálni. Ticho, ktoré tam vládlo bolo hrôzostrašné. Nana si začala robiť srandu z Wiany. Jej to prišlo smiešne, čo sa väčšinou nestáva. Ten smiech nakazil všetkých u stola. Z nudného dňa sa stal zábavný. Ďalej sa takto odvíjal tento deň, už bol len plný smiechu a radosti. Smiali sa, mali na to dôvod. Aj keď to bolo naozaj ťažké obdobie, asi pre každého.