Wimoleh Tukai

13. Návrat do Japonska

            Teraz sa vrátime naspäť do Japonska. Práve sa v babskej izbe rozprávali Qia a Nayara. Včera boli na výlete v Budhistickom chráme.

            „Qia! Čo sa ti na výlete páčilo?“ opýtala sa Nayara

            „Mali sme pekného sprievodcu,“ odvetila Qia.

            ,,Hej, ty myslíš len na chalanov," zasmiala sa jej kamarátka.

            ,,A ty nie?" vyplazila jej jazyk a uškrnula sa.

            ,,Nie! Vôbec," zasmiala sa Nayara.

            ,,Vôbec," ironicky so smiechom povedala Qia.

            Obe sa na tom veľmi dobre smiali. Stále si niečo šomrali do ucha, Nana na ne čudne pozerala. Povzdychla si, myslela totiž na svojho Yoriho.

            ,,O čom sa bavíte?" skočila im do reči Nana.

            ,,Ale o tom včerajšom výlete," prelomila rukami Nayara a v tvári sa rozplývala na malé kúsočky.

            ,,Ach, to mi mohlo byť hneď jasné," zasmiala sa.

            ,,Nayara! Kam si myslíš, že ideš?"

            ,,Čože, Qia?"

            ,,Nemysli na toho sprievodcu, dobre?"

            ,,Ja na neho nemyslím," zase jej vyplazila jazyk.

            ,,Ani náhodou," zasmiala sa.

            Objali sa a smiali sa na gauči ako pojašené.

            Nana si prisadla k nim a potichu povedala. ,,Pokoj baby, inak Wiana tu nie je, čo budeme robiť?"

            ,,Nešli by sme niekam do mesta?" spýtala sa Cuthey.

            Prišla zrovna zo školského dvora. Dievčatá na ňu pozreli a trochu boli vyplašené. Objavila sa tam dosť nečakane. Usmiali sa na ňu a naznačili jej, aby si sadla aj ona. Ona si sadla na posteľ, oproti a pozerala na ne. Čakala na odpoveď.

            ,,Čo by si chcela robiť v meste?" povedala Nana.

            ,,Šla by som na zmrzlinu a na nejaké nákupy, čo vy na to?"

            ,,Ja by som šla," povedala Qia a pozrela na svoje ošúchané veci, ktoré boli celkom dosť staré.

            ,,Pridám sa," zatrúbila Nayara a mrkla na Qiu.

            Ony dve si začali veľmi rozumieť, čo bolo veľmi milé. Nana sa nakoniec tiež pridala, tak sa dohodli, že teda pôjdu.

            Vzali si peniaze, oznámili že idú do vedľajšieho mesta a tak si počkali na autobus. Originálna štvorica sa vybrala na nákupy a výlet.

            Nasadli do autobusu, sadli si dozadu, kde bolo voľné miesto. Bolo im dobre pohromade a nemuseli sa od seba oddeliť. To by chcel každý. Sedeli a po ceste si rozprávali vtipy a historky, ktoré ich dokázali pobaviť. Hovorili si aj príbehy alebo milostné romániky, čo by sa chalanom isto nepáčilo. Chalani tam neboli, takže sa o tom nemali ako dozvedieť, neboli tam. Dievčatá dorazili do mesta, vystúpili z autobusu, šli smerom do centra mesta. Kde sa nevedeli rozhodnúť kam majú prvé ísť.

            Poprechádzali strašne veľa obchodov, ktoré im prišli pod ruku. Smiali sa, čo im to robilo radosť. Nevedeli čo majú prvé robiť, chalani sa za nimi iba točili. Boli dosť udivený, že čo tam robia tak pekné dievčatá.

            Po nákupe šli zase do izby na škole, bola tam trochu nuda, ale robili si navzájom módnu prehliadku. Robili si prehliadku a fotili sa. Dávali na jednu stránku fotky, Wiana ich mala v priateľoch, takže ty fotky videla a len sa musela usmievať. Dokonca aj ona pridala nejaké fotky. Boli s Alexom, ako sa držia za ruky a pobozkali sa. Mala tam dokonca fotku s Ali babom a Johnom, smiali sa, na čom sa smiali všetci. Bolo všetkým dobre. Mali spolu všetko, čo potrebovali.

            Wiana sa vrátila z Nemecka, potom sa jej trochu uľavilo bola konečne medzi svojimi priateľmi, ktorý ju podržali. Jediné čo jej zostávalo, objať svoje kamarátky a spomínať na krásne veci. Stalo sa toho toľko, že nevedela, čo zo sebou. Zomrela jej mama, sestra a stratila tým sama seba. Aj keď žila ďalej, mala ďalší cieľ v živote, ktorý jej nemohol zničiť cestu.

            ,,Wiana, ty si vždy pripravená brániť nás," povedala Nana a objala ju.

            ,,Ďakujem, ja som iba čo som," pevne ju objala tiež a usmiala sa.